Novinky
Pôrodné príbehy
chcem sa ti velmi podakovat za pripravu na porod, bolo to velmi dolezite a prinosne.
V piatok sme boli na vychadzke v zoo. To som uz zacinala citit, ze sa to pomaly blizi. Hlavne pri kojeni sa uz ozyvali poslickovia. V sobotu bol Jurko od rana strasne nekludny, nonstop nalepeny na mne a vecer pri uspavani mi povedal, ze babo uz pride zajtra. Ked som ho ulozila, uz som definitivne vedela, ze tuto noc to pride. Kontrakcie sa uz pomalicky rozbiehali. Este sme boli s muzom chvilku hore a o pol 12 sme si isli lahnut. Okolo 2 sme sa zobudili, zavolali rodicom, aby prisli po Jurka a volali PA, ze uz je to tu. Kontrakcie sa uz objavovali kazdych 5-10 min. Pred 3, ked som medzi 2 kontrakciami odovzdala Jurka rodicom, sme zacali chystat veci. Odtiahli sme stol, rozlozili podlozky, plachty a konecne som sa mohla zacat sustredit na seba. Kontrakcie uz zacinali byt naozaj intenzivne. Predychavala som ich postojacky, vrtela panvou a hucala. Najprv to bolo dlhe aaa, a neskor ako sa intenzita kontrakcii stupnovala, tak to bolo spevave uuu. Ked to pocula nasa PA cez telefon, tak uz vedela, ze to ku nam pravdepodobne nestihe ;-) V tej chvili mi uz poloha po stojacky zacala byt neprijemna. Sadla som si na paty na podlozku a zapierala o zem rukami. Takto som bola asi 3-4 kontrakcie a zakazdym som si medzitym nachvilku lahla na zem. Potom sa dostavil taky neurcity pocit na tlacenie. Muzovi som oznamila, ze sa asi pokakam a v tom mi praskla voda. Bola to riadna supa a ja som sa z toho zacala strasne smiat. S dalsou kontrakciou vysla som hlavicka. A na dalsie zatlacenie telicko. Babo sa narodilo pred 4 rano. Hned sme ho prilozili na moj hrudnik a pozakryvali. Asi po 5 minutach sme si uvedomili, ze vlastne ani nevieme, ci je to chlapcek alebo dievcatko. Asi po hodine vysla von placenta, Ondrik si medzitym trosku pospinkal, doplazil sa na prsnik a priasal sa. Potom prisla PA. Pomohla nam prestrihnut pupocnik, skontrolovala Ondrika a mna.
Moj 2. porod bol neskutocne emotivny zazitok. Porodila som bezbolestne, nemala som ziadne poranenie a hned po porode som mala kopec energie. Najlepsie to zhrnul asi moj otec. Ked sa narodil Jurko, tak vyzeral znicene. Ked sa narodil Ondrik, tak vyzeral neskutocne zivo a aktivne. A presne takto som sa citila aj ja.
Rozbehlo sa to v noci. Už od rana som mala pocit ako pri mesačnom krvacani-napatie,light bolest v podbrušku. Trufalo som si ešte priala isť si zacvičit :-)
Vsetko slo ako som si predstavovala, chcela, prirodzene. Doma som predychalala kontrakcie v skvelej atmosfere s rodinou. Prisla ma podporiť sestra aj mamka. Dali sme si light veceru a vinko. Po polnoci to malo rychly spad a kontrakcie sa stupnovali. Najlepšie mi bolo samej vo vani s horucou vodou v ktorej som si aj pospala medzi kontrakciami + aromaterapia, farebne svetielka a v hlave mi hrala dookola vianocna jazzova hudba od , ktoru som casto počuvala s bruškom. V kupelni vzniklo take male krasne domace welness. Nad ranom som uz bola dost vycerpana tak som prosila malu nech mi da chvilku na spanok a vypocula ma :) Kontrakcie sa zmenili z 10 minut na 30min az 60 min a tak som mala zhruba dve hodky na regeneraciu. Do nemosky sme sli pred obedom ked som uz volala gynekologovi ze co dalej ze sa to zrychluje a som este doma. Odisli sme s pravidelnou kontrakciou 6min -dlha 30-40s. Samozrejme v porodnici sa to zastavilo :-( A mna najviac soklo ze som otvorena len tak na 1zensky prst.
Do 15:00 som statocne dychala,uvolnovala ..vsetko co si ma naucila. Nastal vsak problem a mala sa zasekla v rotacii. Kontrakcie uz boli priliš silne na tlacenie ale svaly nepovolili (vlastne hrdlo bolo uplne uvolnene ale branka,ci ako sa to vola..tuha. Takze stahy bez efektu a hlavicka uz tlacila. Do par minut nabehola operacna partia a aj napriek mojim velkym slzám zo sklamania ze to nevychadza ako chcem som odovzdane prijala racionalne argumenty na okamzity zakrok.
Personal bol velmi ustretovy a prebral so mnou uz na začiatku porodne prianie. Najviac poziadaviek som mala na poporodny rozbeh dojcenia, bonding, prikrmovanie a tak... Naozaj sa venovali kazdej mojej vete v priani s tym ze mi vysvetlili co sa da a co nie a co v pripade necakanych zmien.
Mala je uzasna,zdrava a krasna. Doniesli mi ju hned ako som sa prebrala (na spinalku nebol cas) a cca 90 min sme sa skinovali..hned sa na mne upokojila a prisala.
Boli sme obe statocne! Tvrdy trening do poslednej moznej chvile sa veru oplatil! pripravil ma na necakane veci a už po 13h som stala bez pomoci a rozcvicovala sa vystreta v sprche.
Mala sa dojci o106 aj sme sa podelili o nase materske mliecko v porodnici,ktoré sme aj my dostali na začiatku namiesto umeleho mliečka -na moju žiadosť.
Pustili ma hned rano na 4deň (nerobia to radi po sekcii,ale uz som im tam chcela robit stojku ze som fit a ze to zvladam a ze nie je priskoro na navrat. Na novu nemocnicu treba mat zaludok! - myslim vybavenia izieb,strava... Nadstandardky su full obsadene a cakacka je dlha. Takze aj to bol dovod pozbierat vsetky sily na skory navrat domov... Do makkučkej voňavej postele na miesto plne lasky a ovocia :-) L.
V utorok ráno som sa presne 14 dni pred určeným TP ráno o 7 zobudila v mokrej posteli. Praskla nam voda. Mužovi som povedala, ze rodíme, zapla som pracku a začalo sa čakanie. Kontaktovala som kamosku, ktorá mi dodala obrovsku odvahu, podporu a pripomenula fakty o predčasne odtecenej PV a taktiež rady, co skúsiť ak by sa to nerozbiehalo. Velmi mi to pomohlo. Naobedovali sme sa,
Potom navecerali a stále čakali. Voda odtekala cely den. Drobček sa v brušku stále pekne hýbal. Ku veceru mi muz zalial zázvor, klinčeky a škoricu a zacala som popíjať. O siedmej prišla prva slabunka kontrakcia. Naša dula sa ponúkla ze pride este vecer, ak by sme potrebovali pomoc. Prišla o 23tej. Kontrakcie boli nepravidelne a velmi slabé. Išli sme spat. O tretej ráno som sa uz presunula z postele na fitloptu a zacala predychavat. Zhruba každých 6 minut. O 6 ráno som uz zobudila dulu aj muža. Dali sme si raňajky a pomáhali mi pri kontrakciach stlacanim panvových kosti - ako si nas to naučila na bruskovani. Bola to úľava, rovnako ako sprcha. O 13tej, presne 30 hodín po odteceni sme sa vybrali do nemocnice. V aute mi vynechala kontrakcia, preto sme pred vchodom čakali vonku na slniečku, kým sa to nevráti do pravidelnosti. Pripravená na vsetko co ma moze postretnut, som zacala absolvovať všetky tie nepríjemne vyšetrenia a monitory. Otvorená som bola na 4 cm. Jakubko prišiel na svet 18:30 (apgar 10, 2800g, 49cm) bez vyvolávania, oxitocynu, nastrihu iba s podanym buscopanom (vraj nebola zájdena branka a mohlo mi to velmi poskodit krčok, tak sme usúdili, ze to snad nebude az take zle. Žiaľ rodenie v neprirodzenej polohe, s kyslikovou maskou spôsobili drobne poranenia a šitie, no naštastie nic vazne (asi po dva stehy na dvoch miestach). Jakubkovi nechali na mojom brušku dotepat pupocnik, vzali ho na 5 minut (tatino šiel s nimi) a potom sme sa 2 hodiny mohli všetci spoznávať. Stihol sa aj doplazit k bradavke a zažili sme samoprisatie. Zo sály ho preniesli so mnou rovno na izbu, kde sme boli 24h spolu.
Dakujem Ti teda Janka za cele bruskovanie, cvičenia a všetky informácie, tipy a rady. Bez toho by to urcite nedopadlo tak, ako to dopadlo.
Pozdravujem všetky zienky a odkazujem, aby počúvali svoje telo a bábätko. A tak ako Mirka napisala... Poriadne si zaructe!!! Je to super oslobodzujuce :) ... A nerodte samé. Dula a informovaný muz za vas budu v nemocnici bojovať. Ten moj tam bol ako osobná ochranka :) L.